Druhé spoločné cvičenie s japonskými učiteľmi odštartovalo tornádo

Druhý júlový pondelok dosadla pravidelná linka z Helsínk na Schwechat trochu neskôr ako obvykle. Chvíľu pred pristátím stroja fínskych aeroliniek sa viedenským letiskom prehnalo tornádo a rozplynulo sa niekde na pol ceste do Bratislavy.

Meteorológovia si vydýchli rovnako ako my, keď sme po hodine stále netrpezlivejšieho prešľapovania v letiskovej hale konečne zbadali štvorčlennú skupinku Japoncov.

Na Slovensko po dvoch rokoch opäť pricestovali Masaki sensei spolu so  Sugawara senseiom a Tamacukuri san-om. Novým členom expedície bol Osabe sensei. Sensei je v japončine oslovenie učiteľa, rovnako ako slovíčko san, ktoré sa používa pri zdvorilom oslovení muža.

Pricestovali zo Sendai, kde Masaki Sato sensei (na fotke vpravo so Sugawara senseiom) vedie Shisuikai, skupinu ľudí, ktorá udržiava pri živote bezmála  500 rokov staré japonské šermiarske umenie iai jutsu. Konkrétne ide o štýl Muso Jikiden Eishin Ryu vetvy Yamauchi ha.

Prvé spoločné cvičenie prebiehalo v bratislavskom dojo Kobukan.

Prvá polovica pozostávala z prednášky Masaki senseia (7. dan) o štruktúre uchovávaných znalostí a systéme ich zdieľania v rámci Shisuikai a školy Muso Jikiden Eishin Ryu vetvy Yamauchi Ha. V závere príhovoru udelil Lukáč senseiovi (3. dan) mokuroku.

Termín mokuroku v japonských bojových umeniach označuje doslovne súpis techník, ktoré jeho držiteľ ovláda. Udeľuje sa inštruktorovi a označuje konkrétnu úroveň jeho zasvätenia, teda zvládnutia znalostí konkrétnej školy. V našom prípade je to Muso Jikiden Eishin Ryu vetvy Yamauchi Ha.

Potom sme sa začali venovať cvičeniu. Začalo nekonečné korigovanie technických detailov. Koberec bol neúprosný, kolená sa ozvali oveľa skôr ako na parketách.

Druhý spoločný zhruba trojhodinový tréning sme absolvovali v King´s Gyme v Krasňanoch.  Skvelé tatami sme si pri neustálom opakovaní a korigovaní individuálnych techník naozaj užívali. Vítaným oživením bol úvod do párových foriem Tsumeai no kurai.

Až na treťom tréningu, ktorý prebiehal v Nešporáku, sme poniektorí začali čeliť skutočne tvrdej realite iai. Cvičenie malo spolu skoro štyri hodiny, počas ktorých sme sa venovali cvičeniu nových individuálnych techník a kompletizovaniu párovej série Tsumeai no kurai. Počas cvičenia sa u niektorých objavili sa otlaky.

Ďalší deň ráno sme sa opäť stretli v Nešporáku. V individuálnych technikách stále pribúdali nové a nové detaily na zlepšenie a užívali sme si výhody individuálneho prístupu japonských seseiov. Párové formy Tsumeai no kurai sme zdarne skompletizovali. Cvičenie sme úspešne zavŕšili aj napriek tomu, že otlaky u niektorých prešli do krvavého módu.

Počas trojdňovej prestávky, ktorú sme naozaj potrebovali, sme sa presunuli na Liptov a udomácnili v Ľubochni.

Ďalšie fotky z udomácňovania radšej nedodáme. Obmedzíme sa na jediné upozornenie: „Neskáčte do miestnych vôd akokoľvek je vonku teplo, voda je naozaj, naozaj studená!“

V slovenskom Frankensteinove (kvôli zjavnej podobnosti s dedinkou z rozprávky Pehavý Max a strašidlá) sme si v telocvični základnej školy dali s japonskými učiteľmi posledné spoločné cvičenie.

Pred posledným spoločným cvičením prebehli technické skúšky senseia Lukáča, ktorý úspešne získal 4. dan (dolu na fotke vpravo). Gratulujeme.

Cesta späť slovenskými železnicami bola pre japonskú návštevu zaujímavým oživením.

Samozrejme, aby sme nezabudli čo sme sa naučili, museli sme ihneď po odchode našich japonských senseiov preorať pamäťové brázdy. Všetky nové techniky, vrátane párových Tsumeai no kurai, sme si počas niekoľkých večerných tréningov poriadne predcvičili.

Šatka s motívom Vlny od Hokusaia výrazne zlepšila vnímavosť Lukáč senseia.

(cve)